Káva – po vode a čaji tretí najobľúbenejší nápoj planéty je fenomén, predmet rituálu, symbol pospolitosti a priateľstva medzi ľuďmi.Káva je jednou z najobchodovanejších komodít sveta a na jej pestovaní, spracovaní a distribúcii k zákazníkom sa podieľajú desiatky miliónov ľudí.
Dôležitá je aj jej sociálna úloha v oblasti zamestnania a zdroja príjmu veľkého počtu vidieckeho obyvateľstva v mnohých oblastiach sveta.
Káva sa pripravuje z plodov kávovníka-vždyzeleného kríka alebo malého stromu, ktorý patrí do čeľade Rubiaceae, rod Coffea, ktorých je na svete asi 80 druhov. Rastie do výšky až 8 metrov, strihá a udržiava sa však iba do výšky asi 1,5 metra kvôli uľahčeniu zberu. Kávovník má biele kvety, červené plody a sýto zelené listy s vlnitými okrajmi.
Plody sú vajcovité. Pod tuhou šupkou je sladká dužina a v nej sa nachádzajú zvyčajne dve zelené semená v pergamenovom obale. Pokiaľ sa v pergamene nachádza iba jedno semienko ,nazýva sa hrášok alebo peaberry.
Nezrelé plody sú zelené, zrením menia farbu na odtiene žltej, postupne červenajú až fialovejú. Farba a zrelosť plodov je pre kvalitu kávy veľmi dôležitá.
Odrody kávovníka:Na výrobu kávy sa používa len niekoľko druhov plodov kávovníka:
- Coffea arabica-známa ako Arabica
- Coffea canephora-známa ako Robusta
- Coffea exelsa
- Coffea liberica
Dva hlavné komerčne pestované druhy sú Arabica a Robusta.
Arabica (cca 63% svetovej produkcie) sa považuje za kávu vyššej kvality s nižším obsahom kofeínu /1-1,5%/ a širokým spektrom delikátnych chutí a vôní. Je chuťovo skôr jemnejšia, viac aromatická, menej ostrá a menej horká. Pestuje se vo väčších nadmorských výškach/600-2000m n.m./, často na sopečnej pôde, či ako lesná forma (napr. Ethiopská káva Harar či Wild Forest). Zrnko Arabica je viac ploché, pretiahnutejšie a ryha uprostred zrnka je zakrivená. Arabica je veľmi sýtej, zelenej farby, výnimočne s modrastým tónom. Pri pražení i samotnej príprave sú jej zrná citlivejšie na teplotu.
Robusta je menej náročná odroda kávovníka. Jej podiel na svetovej produkcii je asi 37% Zrnko je viac vypuklé a zaoblenejšie. Ryha v ňom je rovná, farba zrnka je bledo zelená s hnedými alebo šedými odtieňmi, chuťovo je táto káva viac zemitá a silná. Obsahuje asi dvakrát viac kofeínu/2-4%/ než Arabica. Na trhu sa však dajú zakúpiť aj veľmi kvalitné jednodruhové Robusty, ktoré určite dokážu zaujať.
Najvýznamnejšie oblasti produkcie kávy
Kávovník sa pestuje v tropickom pásme, medzi obratníkom Raka a Kozorožca.V Strednej a Južnej Amerike patria k najznámejším producentom Kolumbia, Brazília, Kostarika, Jamajka, Mexiko, Peru, Ekvádor, Kuba, Panama, Venezuela a Guatemala. Prevažná časť produkcie je Arabica.V Afrike sú najdôležitejšie plantáže v Etiópii, Keni, Ugande, Angole, Zaire, Togu, Madagaskare, Tanzánii, na Arabskom polostrove v Jemene.
V pacifickej oblasti sú najvýznamnejší producenti Indonézia, Jáva, Sumatra, Papua Nová Guinea, Vietnam, Filipíny, Laos, Srí Lanka a India. Tu sa zvyčajne pestuje Robusta.
História kávy
Kolískou kávy je zrejme východná Afrika, respektíve Etiópia a jej provincia Kaffa. Je preukázané, že už v dávnych dobách domorodí obyvatelia tejto oblasti poznali výnimočné účinky kávových zŕn a žuvali ich pre povzbudenie tela a duše.Prvé historické pramene, ktoré sa zmieňujú o káve ako o nápoji s výnimočnými účinkami, sú však datované približne do roku 900 pred Kristom a sú spojené s celým radom mýtov a legiend.
Tá najznámejšia a najrozšírenejšia hovorí o habešskom pastierovi kôz, ktorý si všimol, že sa jeho zvieratá stali čipernejšie, keď zjedli plody z neznámeho zeleného kríka so zaujímavými červenými plodmi. Jeho zvedavosť ho následne viedla k tomu, že i on sám tieto kávové bobule ochutnal a s prekvapením aj na sebe začal pozorovať podobné povzbudzujúce účinky. So svojimi skúsenosťami sa zdôveril opátovi z neďalekého kláštora, ktorý však údajné únavu zaháňajúce účinky rastliny považoval za diablovo dielo a zrná vhodil do ohňa. Neobyčajná aróma ho však predsa len prinútila z bobúľ uvariť odvar. Ten potom mnísi konzumovali ako špeciálny nápoj, ktorý im pomáhal prekonávať únavu pri dlhých nočných meditáciách.
Iná, tiež veľmi rozšírená, legenda z 13. storočia rozpráva o kňazovi a lekárovi z Jemenu, ktorý bol vyhnaný z Mekky. Na svojej púti Arabským polostrovom si uvaril odvar z kávy a bol prekvapený jeho účinkom. Ako lekár využil stimulujúce vlastnosti kávy a nápoj potom podával aj chorým.Káva sa však začala hojnejšie pestovať a šíriť po svete až na prelome 15. a 16. storočia z dnešného Jemenu, vtedajšej Arábie. Do tej doby tajomstvo kávy Arabi úspešne tajili, a to až do počiatku 16. storočia, keď vojenská výprava priviezla tureckú kávu z Egypta do Carihradu (v roku 1517). Odtiaľ sa zvyk piť kávu postupne rozšíril i do ostatných európskych krajín. Zrejme najúspešnejšími šíriteľmi boli Holanďania, ktorí zakladali kávové plantáže v Ázii - na ostrove Cejlón, v Indii a na Jáve. Naopak Francúzi previezli kávu cez Atlantik do Mexika, Brazílie a ďalej i do Austrálie. V oblastiach Južnej Ameriky sa pestovanie kávy natoľko ujalo a rozšírilo, že sa tieto krajiny stali svetovými kávovými veľmocami.